Diskuze:
Zpět na seznam témat
Vykradate historii!
Vloženo Čtvrtek, 20 Červen 2013 od Kozlik
Slovenská snaha vymyslet si neexistujici dejiny nezna hranic, sorry. Viz. Kucera, Hromnik, socha moravskeho knizete na bratislavskem hrade, Bojna, Fico. Jste pro smich ale vykradejte dejiny treba Madarum, ne Moravanum a Cechum prosim. Diky za vyrizeni vzkazu na Slovensku.
Capík
Vloženo Čtvrtek, 20 Červen 2013 od martinn1983
Slovenská..bla..bla..bla..socha..bla bla...knizete na Bratislavskom hrade..Fico,jste pro smich .. bla ..bla.. Madarum..bla..Moravanum,Cechum ..bla..na Slovensku..


ano napísali ste to celkom správne,aspoň nejaký Cech to priznava! a toho Fica nemame radi ani my,diky- odovzdajte vzkaz bratom do Ciech.
UPOZORNĚNÍ!
Vloženo Pátek, 21 Červen 2013 od Jan Cinert
Tyto stránky jsou určeny pro diskuzi o výkladu české historie podle vědeckých výzkumů a přesného znění písemných pramenů a dále o výkladu mytologie podle astronomických principů. Nejsou určeny pro spory o novodobých názorech na význam raněstředověkých historických postav pro novodobé národy a rozdmýchávání národnostních a národních vášní. Prosím, respektujte to!
UPOZORNENI!!!
Vloženo Pátek, 21 Červen 2013 od kozlik
Ja nacionalnimi vasnemi rozhodne netrpim jen se solidne orientuji v ceskem rannem stredoveku a kdyz si prectu dilo napr. Matuse Kucery nemuzu nad tim mavnout rukou. Jinak se Slovenskem absolutne nemam problem, mam par velice dobrych pratel Slovaku ale tohle prejit nedokazu. A k temto strankam - pane Cinerte jste silenec a marne hledam duvod vasi motivace k przneni narodnich dejin fantasmagorickymi teoriemi. Z hlediska logiky i pramenu nejsou vase nazory scestne, jsou primo debilni. Jak asi o nich smysli lide venujici se seriozne historii dokladuje toto forum, ignoruji je. Prispevky 90% ucastniku jsou totiz debilni uplne stejne jako vase nazory. Priklad za vsechny - Premyslovci prisli z Premyzslu... Doporucil bych vam venovat se radeji astrologii ci jine "seriozni" vede, evidentne na to mate talent.
Omluva
Vloženo Pátek, 21 Červen 2013 od kozlik
A jeste omluva a korekce predchoziho prispevku - Velka Morava je samozrejme i historii Slovenska cili o vykradani nelze mluvit. Pokud je vse v korektni mire a autori se drzi faktu a pramenu. Snahy o prejmenovani Velke Moravy na Velke Slovensko a oznacovani moravskeho knizete za slovenskeho krale je uz daleko za touto hranou. Jinak preji Slovensku vse dobre, nashle.
VM
Vloženo Pátek, 21 Červen 2013 od martinn1983
p.Kozlík
Určite aj vy viete,že Veľká Morava nikdy nebola,maximálne tak Marava o tom že obyvatelia jadra ríše Maravi(také Maravi boli min.3,jedna u nás druhá v Srbsku,tretia v Rumunsku) boli Sloveni,snáď neni pochýb ani u Vás.V dnešnej Českej Morave žili tak isto sloveni ako na Slovensku,veď ešte pred 150 rokmi sa tam rozprávalo takmer rovnako ako na svk,kultúra,zvyky boli takmer identické určite máme spolu viacej spoločné než mali Moravania s Čechmi,lenže dnes sú už počeštený a zabúdajú že sme kedysi tvorili jeden národ-rozdelený do dvoch celkov v stredoveku.A kedzže sme boli jeden národ potom je logické,že Rastislav,Svätopluk boli aj naše kniežatá-resp.králi,veď aj meno Rastic ako je označovaný v dobových dokumentoch čiže Rastislav znie slovensky ja tam nevidim Rostislav..Pribina, Rastislav a Svätopluk mali svoje sídla na aj dnešnom Slovensku, vládli Slovenom a preto boli slovenskými kráľmi. Nechápem čo je na tom také nepochopitelné.
O tom Kučerovi máte pravdu je to podľa mňa len papagáj ako všetci štátom platený historici,ktorý vybudujú svoju "karieru" len na opisovaní starých autorov.
Odpověď
Vloženo Pondělí, 24 Červen 2013 od kozlik
Nema cenu diskutovat, dejiny Slovenska lze pojmout do cca zacatku 18.stoleti maximalne jako dejiny teritoria, nikoli naroda. Ten se zacal formovat a vykazovat vnejsimi atributy az pod vlivem madarizacniho tlaku. Do te doby neni nic co by hovořilo o Slovácích nebo jejich národnímu povědomí, v kontrastu s okolními historickými národy - Čechy, Poláky, Maďary a jejich znaky národního povědomí - domácí panovnické dynastie, kroniky a národní mytologie, národními světci-patrony a řada dalších atributů. To není vysmívání se nebo vyvyšování, je to fakt. Ostatně myslím že to lze brát i jako devizu a rozhodně to nijak nesnižuje právoplatné postavení Slováků v dnešní rodině evropských národů.
nie nemá
Vloženo Úterý, 25 Červen 2013 od martinn1983
Nesúhlasím s Vami,pretože keby ste čo i len trochu vážnejšie "oňnuchal"najstaršie zachované ale i novšie zachytené texti v "slovanských"(nemám rád tento prefabrikát z čiech)jazykoch,musí vidieť že vo všetkých tých textoch sa kolektívne označujú všetky "Slovanské" narody názvom "Slavjan","Sloven","Slovän".Ono je to celkom vážna vec pretože,veď stačilo aby si Fico dovolil rpipomenúť "starích Slovakov a ich kráľa Svätopluka"a hneď sa to začalo mlieť,rozbesnievať našich "medzinárodne(rozumej v Česku) uznávaných historikov".Teda tých ktorí majú nastrčené ucho do Prahy a "stade vraj dobre vedia čo je pravda".Čo natom,že vo významých enciklopedických dielach Európy(Britannica,Meyers Lexikón,Universaalis,Larousee) sú informácie o tom,že na územi Slevenska a Moravi sídlili Sleváci/Sleveni už do 5-6 storočia,inými slovami hovoria o našej nepretržitej kontinuite od tých čias.Niektorý hostorici platený z našich daní pokojne používajú pojem"starí Maďar" aj keď sa o nich píše ako o "Turkoi" a pred rokom 896 u nás o nich ani nechyrovať,tak isto ako používajú pojem "starí Česi" aj keď sa o nich píše ako o Boemoch a pred 11storčím o Čechoch ani nechyrovať.A pre vlastných majú "naši" hostorici len neurčité pomenovanie "Slovanske obyvateľstvo sídliace na území Nitrianskeho kniežatstva" ktoré v tých dávnych časoch nemá vôbec opodstanenie.Logika hovorí,kedže sme nikam od 5-6 storočia neodišli pokojne im môžeme hovoriť "starí Slováci" napriek tomu,že oni si tak zrejme nehovorili.(to ich slávne "Sťahovanie národov" ak by naša civilizácia zanikla,tak od dajme tomu 1000 rokov by archeologovia vysvetlili svoje vykopávky takto: okolo roku 1900 tu bola kultúra Rakúsko-Uhorská, ktorú po roku 1918 vystriedala kultúra tzv.prvá Československá,po nej okolo roku 1938 na krátku dobu vystriedala kultúra Nemecká-asi len tadialto migrovali pri ceste na vychod kde boli porazený u vtedajšieho Stalingradu,po nich sa okolo roku 1945 na tomto území usadila kultúra tzv druhá Československa,ktora nadviazala na prvú s prvkami akéhosi socializmu,ktorá však tiež netrvala dlho asi 50 rokov a po nich nastúpila kultúra západná asi 1989,ktorá ich takmer uplne vytlačila,len na dedinách a samotách sa zachovala čiastočne ešte asi po dobu 10 rokov tá druhá kultúra Československá a zhruba od roku 2000 máme dôkazi o tom,že do Európy prenikli kočovné kmene z východu,hlavne z juhovýchodnej Ázie,ktoré dokladajú kosterné,ale aj kultúrno spoločenské nálezi.....Takže za poslednyých 120 rokov sme tu mali 5-6 sťahovaní národov,podľa toho ako nám to tvrdia archeológovia a historici dnes o období medzi 5-8 storočím n.l. a neberú do úvahy výsledky genetického bádania a lingvistiky,jediné čo vedia je papagájovať 150 rokov staré klamstvá na ktorých sa dohadovali počas "Berlinskych kongresov" koncom 19 storfočia a ich závery prevzali ako Angličania,tak aj Francúzi a iné národy sveta a nám ich nadyktovali a podľa nich sa to učí dodnes..)Niekedy v 13-14 storočí sa aj u nás udomácnil "ˇčechyzmus" Sloven-Slov-ák,Poľan-Polák,Moravan-Moravák,Rusín-Rusnák,zaujímavé je pri tom konštatovať,že u nás Slovákov sa táto zmena zaužívala len v podstanom mene mužského rodu.Pre všetky ostatné pojmy nám zostalo stáre zaužívané pomenovania Slovensko,Slovenky,slovenský.Žiadne "slovien" "slovienský"..
Všetci vzdelanci,ktorí sa týmto problémom zaoberali(-nebolo ich mnoho) ešte do roku 1883 označovali najstaršie formy literárnych pamiatok ako "staroslovenské" alebo "starobulharské".
žiak zakladateľa "Pražskej školy" slavistiky Polívka povýšil na "dogmu" svoju teóriu slovenčiny ako puhom náreči českého jazyka-Gebauera-uverejnil v "Slovanskom zborníku" článok"kterým jazykem jsou psány nejstarši památky jazyka Slovasnkého-starobulharsky či staroslovenský?".
V toto člaánku navrhol aby v češtine namiesto uživáneho pojmu "staroslovanský" sa začalo používať "staroslověnsky".A tu sme trafili kliniec po hlavičke.
Aj napriek tomu,že išlo o vôbec prvú uverejnenú prácu tohto mladého historika "Paržská škola" sa toho hneď chytila,pretože tou zmenou na Ě vytvoril akysi optický súvis medzi češtinou a týmto možno najstarším kultúrnym jazykom Slovenov/Slovanov,čím napomohol v celku s teóriou Gebauera vyĺučiť jestvovanie slovevnskýého jazyka a Slovákov už minimálne v 9 storočí.
A samozrejme v tomto duchu(boli vychovaný "Pražskou školou") aj naši historici začali písať,ke´dže nepoznáme "Ě" na "IE" "slovienky","Slovien".
Tento vynález českej školy nemá žiadne vedecké opodstatnenie a dnes je viedieť jeho jasný politický koreň,bolo by na čase aby sme sa vrátili k jasnému pôvodnému,jazykovednému pojmu tak ako sa to robí vo všetkých kultúrnych národoch a tým je poctivé naárodné meno Sloven-slovenský jazyk.
V 14. storočí bola latinská verzia „Života sv.Prokopa“ zveršovaná do staročeštiny českým autorom v Čechách. Toto veršované dielo sa dnes kladie na výslnie českej historickej poézie a v Čechách je dobre známe. Doslova sa tu v originály dočítame toto:

Slyšte, staří, i vy, děti, co jáz vám chci pověděti o dědicěvi slovenském,

číš o Prokopovi svatém, jenž sě jest v Čechách narodil, ...

a ďalej:

Svatý Prokop jest slovenského roda, nedaleko od Českého Broda. ...

v ďalšej časti, kde nahovárajú odporcovia slovenskej bohoslužby nové české knieža Spytihneva II., aby slovenských mníchov zo Sázavského kláštora vyhnal, je zaznamenané takto:

Kněže! jsúť zde kacís Slověné, jmajíť kakos písmo jiné,

činieť poročstvie přěmnoho.

Kněže, nepřěpúščěj jim toho! Slúžieť slovenským hlaholem,

stojiece přěd božím stolem.

V celom texte sa uvedené výrazy so základom „slovensk-“ vyskytujú v iba tejto forme!

Ďalej sa tu dočítame, kam sa vyhnaní slovenskí mnísi uchýlili a odkiaľ sa vrátili späť do Sázavského kláštora, keď sa po Spytihnevovi II. stal kniežaťom Vratislav II., ktorý v Čechách podporoval slovenskú bohoslužbu:

Vitoš opat s bratří sě shlučě, svatému sě Prokopu poručě,

i jide do uherského krajě a velikú žalost jmajě.

...A když sě z Úher bratřie přibrachu, v opatstvie jej uvedechu.

2. Ako som už spomenul, latinské verzie „Života sv. Prokopa“ boli od 14. storočia prekladané do staročeštiny. Analýzou týchto najstarších staročeských prepisov sa zistilo, že boli preložené podľa najstarších latinských predlôh pochádzajúcich až z 12. storočia. Tieto najstaršie latinské verzie „Života sv. Prokopa“ začínajú takto (v zátvorkách sú uvedené ďalšie možnosti daného výrazu, ako sa nachádzajú v jednotlivých verziách):

Fuit itaque beatus abbas procopius, nacione bohemus (boehemus, boemus, bohemicus, boemicus), sclavonicis (slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis) apicibus, a sanctissimo Quirillo, episcopo, quondam inventis et statutis canonice, admodum inbutus...

Staročeské preklady týchto latinských verzií zo 14. storočia vyzerajú takto:

Byl v českéj zemi jeden opat, jemužto jmě bylo Prokop, Čech urozený, jehož svatý Kwirillus, biskup, slovenskému písmu naučil...

Všetky zachované staročeské preklady od 14. storočia, a je ich najmenej šesť, obsahujú jediný a ten istý výraz a síce „Čech“ a „slovenskému“, žiadne iné možnosti jednotlivé staročeské preklady neobsahujú, preto tu neuvádzam zátvorky, ako v prípade latinských verziíí, lebo nie je do nich čo dať. Teda starí Česi v 14. storočí všetky skomolené latinské výrazy bohemus, boehemus, boemus, bohemicus, boemicus preložili doslova ako "Čech" a všetky skomolené výrazy sclavonicis, slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis preložili doslova ako „slovenskému“, nijak ináč !

A podobne, ako pri staročeskom veršovanom „Živote sv. Prokopa“, zaujímajú nás aj údaje zo staročeských prekladov, odkiaľ sa vyhnaní slovenskí mnísi so svojím opátom Vitom vrátili späť do Sázavského kláštora po smrti Spytihneva II.:

A když podlé tohoto světa běhu knieže Spitigneus umřěl, po něm Vratislav v Čechách vévodú byl, kniežě bohobojný, pravedlný, všie cti plný. A když Boží službu snažně milováše, nad jiné kláštery klášter svatého Prokopa na paměti jmějieše. Vzvěděv, ež Vít opat v Uhřiech bieše, své posly poň a po jeho bratříci poslal, aby sě zasě do svého kláštera vrátili.

Čo z tohoto všetkého vyplýva? Prokop bol Čech slovenského pôvodu, ovládal slovenské písmo, hovoril po slovensky rovnako ako všetci Česi, ktorí svoju reč nazývali slovenčinou ešte pravdepodobne až do 14. storočia. Prokop bol slovenský mních, ktorý vykonával v Čechách slovenské bohoslužobné obrady. Bol to žiak žiakov Cyrila a Metoda (Prokop je meno gréckeho pôvodu), ktorí zaviedli slovenský bohoslužobný obrad u nás, na starej Morave a odtiaľto sa tento obrad i kultúra dostala do Čiech. Do 14. storočia Česi stále hovorili svojej reči slovenský jazyk a o sebe hrdo tvrdili, že sú slovenského pôvodu!

Východnej časti starej Moravy, dnešnému Slovensku sa začalo hovoriť aj Uherský kraj, Úhri, Uhorsko. Myslelo sa však tým navyše aj územie dnešného Maďarska, ktoré bolo pred inváziou Maďarov naplnené Slovenmi.

Latinské skomoleniny sclavonicis, slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis, ktoré nachádzame v latinských historických dokumentoch, sú starými Čechmi v 14. storočí prekladané iba jediným výrazom ako „slovenské“. Tento preklad nájdeme aj v iných staročeských dielach, ako si to ešte ukážeme. Teda nie slovanský, ako to prekladajú súčasní českí historici, ale slovenský, ako to preložili ich českí predkovia v 14. storočí. Pretože ešte v 14. storočí to samotní Česi tak doslova zapisovali a vďaka nim to bolo zaznamenané v rôznych staročeských dielach, ktoré to všetko jednoznačne potvrdzujú.

3. V najmenej ôsmych známych originálnych ruských prepisov o živote sv. Václava sa všade uvádza, že, Václav sa učil slovenské písmo. Pozri časť: K názvom "Slovan, slovanský, slovančina..."

4. Známym staročeským dielom je aj Dalimilová kronika, ktorú napísal Čech počiatkom 14. storočia. Autor zveršoval v starej češtine historické udalosti, ktoré sa udiali v Čechách a na Morave od najstarších čias. Dočítame sa v nej aj doslova to, že Metod „...mši slovensky slúžieše.“ Teda nie slovansky ani sloviensky, ale slovensky.

5. V 14. storočí boli napísané v staročeštine latinským písmom aj životy sv. Cyrila a Metoda. Zachovalo sa niekoľko rukopisov s rovnakým obsahom. Tu rovnako uvádzam originálny úryvok, tak, ako ho do písmenka napísal Čech v 14. storočí:

„...a potom do Moravy přišed ten lid také moravský k Bohu obrátil. Ale že lid těch čosóv hrubý k službě boží bieše, vymyslil sobě svatý Cirillus, aby Ducha svatého pomocí službu boží slovenským jazykem zřiedil a všechno písmo i starého i nového Zákona slovensky přeložil. A ten řád v slovenských vlastech držie až do dnešnieho dne. Potom svatý Cirillus svého bratra, jemužto jsú Methudius, totiž Strachota řiekali, u Moravě ostavil, sám do Říma pro náboženstvie šel. A tu otec svatý, papež, a jiní mudrci svatého Crhy jsú tresktali, proto že by byl slovensky (iný rukopis má „slovenskú“) boží službu zpievati ustavil. Jimžto se omluvil svatý Cirillus a řka: Všeliký duch všelikým jazykem má Boha chváliti. A když jest Hospodin slovenský jazyk jako i jiné jazyky ustanovil, jakžto mi jest Hospodin vdechl, tak sem tím činem mnoho bludných na svatú vieru obrátil. To oni uslyšavše, jeho tvrdé vieře se podivivše, aby božie služba v těch vlastech byla slovensky zpievána, potvrdili i ustavili.“

Čo treba k tomu dodať ? Češi ešte v 14. storočí zapisovali „slovenský jazyk“, „v slovenských vlastech“, „slovensky“! Vidíte tu niekde „slovansky“ alebo „sloviensky“ ? Ja nie !

Pozrime si ukážku originálneho staročeského textu zo začiatku 16. storočia. Ide o dielo Jána Černého, Čecha, narodeného v Prahe, kde aj študoval. Dielo vyšlo v roku 1517 pod názvom: Knieha lékarská kteráž slove herbář aneb zelinář. Je to po česky písané dielo tou češtinou, akou sa hovorilo v tej dobe v centre Čiech, teda v Prahe. Ukážeme si, aká to vlastne bola čeština, ako veľa mala spoločného so súčasnou slovenčinou: "Húby jsú rozdielné velikosti, malosti, barevnosti bielé, červené, žluté, strakaté, hrubé, tenké, měkké, tvrdé, stromovní a tak rozličné. A kto je jiesti zvykl, ten nebo šlaku nebo záduchu, střevnie dny, kamene, zástavy vody, umrtvenie žaludka anebo náhle smrti a zadušenie, omdlévanie neujde."

Zachovaná slovenská literatúra z obdobia bývalej starej Moravy a z Čiech do konca 11. storočia tvorí iba nepatrnú časť toho, čo v tejto dobe v skutočnosti existovalo. Staroslovenské texty boli po zákazoch ich používania zničené ako to vyjadruje aj dobový kronikár: "knihy ich jazyka boli celkom zničené a v skazu uvedené, aby sa nijako naďalej nemohlo z nich čítať". V Čechách v 10. storočí prevládala slovenčina nad latinčinou, dokonca v textoch po latinsky písaných sa obhajovalo používanie slovenského jazyka a slovenskej bohoslužby.

Do staroslovenčiny sa v Čechách prekladali aj latinské texty, napríklad Gumpoldové legendy, Kniha o rodu a utrpení kniežaťa Václava, Život sv. Štefana, Život sv.Víta, latinský penitenciál (zbierka predpisov o trestoch hriešnikov) a mnohé ďalšie diela. V niektorých prácach cítiť vplyv miestneho formovania jazyka, ktorý časom prerástol na staročeštinu. Podobný proces prebiehal v Bulharsku, v Rusku alebo v Chorvátsku, kde sa staroslovenčina rozvinula do miestnych novovznikajúcich jazykov, do bulharčiny, ruštiny a chorvátčiny. V neskorších písomných pamiatkach - latinským písmom písaných glosách v Čechách vidíme ešte väčšie zmeny v staroslovenskom jazyku, v ktorom pribudli nové prvky novovznikajúceho staročeského jazyka.

Po násilnom pretvorení slovenského sázavského kláštora na latinský na prelome 11. a 12. storočia, bol slovenský bohoslužobný obrad v Čechách značne potlačený, ale nemohol byť zlikvidovaný úplne. Udržiavali ho z jednoduchého dôvodu. Prostý ľud si naň zvykol natoľko, že nebol ochotní počúvať bohoslužby len v latinčine. Musel pretrvať až do 14. storočia, keď bol zase v Čechách oficiálne schválený. Čakalo sa len na takého veľkého a odvážneho muža, ako bol český kráľ a rímsky cisár Karol IV.

Karol IV., český panovník si vymohol od pápeža Klementa VI. v roku 1346 bulu, ktorá schvaľovala zriadenie opátstva a kláštora na území Čiech, v ktorom by sa vykonávali bohoslužby po slovensky. Keďže pápež dovolil zriadiť kláštor iba na jednom mieste, Karol IV. sa rozhodol založiť ho priamo v Prahe. Stavba kláštora veľkých rozmerov trvala od roku 1348 až do 1372. Kláštor bol posvätený na veľkonočný pondelok a keďže sa v tento deň číta evanjelium o dvoch učeníkoch idúcich do Emauz, kláštor bol pomenovaný "na Emauzoch" alebo aj "na Slovanoch". Slovenský obrad sa tu udržal až do roku 1591, potom zanikol.

Podľa vzoru kláštora na Emauzoch vznikli neskôr ešte dva kláštory, prvý v Olešnici v Čechách v roku 1380, zanikol v časoch husitských nepokojov, druhý pri Krakove v roku 1390, zanikol nevedno kedy. Do obidvoch kláštorov prišli mnísi z pražského kláštora na Emauzoch.

Prenikanie latinčiny a latinského písma do všetkých sfér života v európskych krajinách spôsobilo, že slovenské písmo z Čiech nakoniec úplne vymizlo, podobne ako v Poľsku, v Uhorsku, v Chorvátsku či v Rumunsku. Asi od 13. storočia sa začína slovenský jazyk Čechov pomaly pretvárať a vzniká staročeština. Slovenské písmo pod veľkým tlakom latinského písma zaniká a aj v Čechách sa začína natrvalo používať písmo latinské. Niektoré diela napísané v slovenskom jazyku slovenským písmom sa prekladajú v Čechách latinským písmom do latinčiny a neskôr sa tieto latinské preklady zase prekladajú späť do staroslovenského alebo staročeského jazyka ale už za použitia latinského písma. Vznikajú tak veľké odchýlky v pravopise medzi jednotlivými prepisovateľmi, pretože latinským písmom sa veľmi ťažko vyjadrovalo staroslovenské, či staročeské hláskoslovie.
pokrčovanie
Vloženo Úterý, 25 Červen 2013 od martinn1983
K názvom „Slovan, slovanský, slovančina ..."

Ako vznikol názov "Slovák".



Niektorí historici (ktorí zároveň nazývajú starú slovenčinu všelijako ináč, od slovančiny po slaviančinu, pričom v autentických historický dokumentoch takéto názvy nenájdeme) sa snažia vytvárať pre obdobie 1. tisícročia rôzne umelé, neexistujúce jazyky, ako napríklad tzv. macedónštinu, alebo "macedónsku slovančinu". To vraj bola reč obyvateľov okolia Solúna v 9. storočí, ktorú ovládal aj Cyril s Metodom. Sú to nepravdivé názvy, ktoré sa v starých historických listinách nenachádzajú. Všade v originálnych historických materiáloch sa píše len o slovenskom písme, slovenskej zemi, či slovenskej reči, ktorou hovorili na starej Morave a všade inde na územiach obývaných Slovenmi v celej Európe. Názvy „slovenský“, „Slovenka“ sú veľmi starobylé, pochádzajú ešte z čias našej pravlasti, odkiaľ sa Sloveni začali rozširovať do nových európskych sídiel. My, Slováci a Slovenky sme si tento starobylý názov ponechali, čo svedčí o starobylosti nášho národa.

V minulosti boli najlepšie diela, dokumenty a listiny celé storočia neustále ručne prepisované najmä v kláštoroch na rôznych miestach Európy. Vtedy ešte neexistovali tlačiarne, všetko sa prepisovalo ručne, čo bolo časovo veľmi náročné. Najstaršie prepisy a pôvodné diela, ktoré sa začali prepisovať sa časom stratili, rozpadli, zhoreli alebo boli aj úmyselne zničené. Podľa toho, kde boli neskoršie prepisy vyhotovené, zanášali sa do nich miestne rečové odchýlky. Veľa prepisov od 12. až do približne 17. storočia napísané v cyrilike vzniklo na dnešnej Ukrajine alebo v Rusku, kde v slovách so základom „sloven-“ bolo „v“ často mäkčené, z toho vznikol výraz "slověnský" vytvorený českými historikmi a "slovienský", ktorý prevzali slovenskí historici. Ale poznáme aj také prepisy z Ukrajiny či Ruska, v ktorých „v“ nie je mäkčené a sú prepisovateľom napísané tak, ako ich našiel v starších dokumentoch, teda "sloven-, slovenský". V dnešnej dobe sa už mäkčený výraz "slovienskij" nepoužíva ani v samotnom Rusku, všade tu nájdeme iba pôvodný správny výraz "slovenskij". Ak prepisy a diela vznikli v minulosti v Čechách, zachovali sa pôvodné výrazy so základom „sloven-“, ktoré používame až dodnes.

V starej slovenčine bolo v Čechách napísané napríklad dielo "Život kniežaťa Václava" z 10.storočia, ktoré sa dochovalo v niekoľkých prepisoch. Pôvodný originál bol napísaný niekedy po smrti kniežaťa Václava slovenským písmom v starej slovenčine, ale ten sa nezachoval. Neskoršie prepisy boli napísané v cyrilike i v slovenskom písme. Tie, ktoré sa zachovali v slovenskom písme pochádzajú zo 14.-16.storočia z Chorvátska, tie prepisy, ktoré sa zachovali v cyrilike, pochádzajú z Ruska a sú zo16.-17. storočia. V prepisoch "Života kniežaťa Václava", ktoré pochádzajú z Ruska, a je ich známych najmenej osem, sa všade vyskytuje iba forma „slovensk-“. Dôležité je však to, čo bolo zistené po jazykovej analýze týchto prepisov, a síce, že ruské prepisy boli v Rusku prepísané z predlôh, ktoré boli napísané ešte slovenským písmom pochádzajúce priamo z Čiech, teda tieto ruské prepisy sem neprišli cez Bulharsko, ako to bolo v prípade mnohých iných staroslovenských dokumentov. Ruskí mnísi mali teda pred sebou verzie „Života kniežaťa Václava“ napísané pravdepodobne ešte v slovenskom písme pochádzajúce priamo z Čiech s pôvodnými tvarmi, ktoré tak aj nechali a prepisovali ich až do 17. storočia. Väčšina českých súčasných i minulých historikov však tvar „slovenský-“ automaticky všade prekladajú ako „slovanský“, dokonca ako „český“ a v tom najlepšom prípade ako „slověnský“. Tak spúšťajú lavínu dezinformácií iba z jediného dôvodu, aby nemuseli pripustiť, že Česi tiež hovorili po slovensky, nie po slovansky alebo česky, české kniežatá sa učili slovenské písmo, nie slovanské a už vôbec nie české a hrdo sa hlásili k svojmu slovenskému pôvodu. Je to preto, lebo dnešní Česi majú obavy z toho, že uvádzaním originálnych názvov by z toho mohli historicky ťažiť dnešní Slováci. Treba však neustále vysvetľovať, že stará slovenčina bola spoločným jazykom všetkých Slovanov, z ktorej sa vyvinuli všetky dnešné slovanské jazyky.
V týchto úryvkoch o živote sv.Václava, ktorý bol českým kniežaťom začiatkom 10. storočia sa píše, že jeho stará matka Ľudmila (ktorá osobne poznala Metoda a bola ním pokrstená) dala Václava naučiť slovenské písmo, ktoré sa naučil veľmi dobre (uvádzam úryvok prvého vybratého ruského prepisu):

„и вда єго баба своя людмила оучити книгамъ словєнскымъ послЂдоуя оучитєлю своємоу добрЂ и навычє разоумоу всемоу въ борзЂ„ - i vda jevo baba svoja ľudmila učiti knigam slovenskym poslieduja svoemu učiteľu dobrie i navyče razumu vsemu v borzie“ - dala ho jeho stará mať Ľudmila učiť sa slovenským knihám (slovenskému písmu) podľa vzoru svojho učiteľa i naučil sa všetkému ich zmyslu dobre.

Pre porovnanie, ako sa líšili jednotlivé prepisy, uvádzam tu aj úryvok z druhého ruského prepisu pojednávajúci o tom istom, kde z Ľudmily urobili Ľudminu:

„и въда и баба своя людмина оучити книгамъ словєньскимъ по слЂдоу поповоу и навычє разоумъ добрЂ„ - i vda i baba svoja ľudmina učiti knigam sloveňskim po sliedu popovu i navyče razum dobrie - dala ho jeho stará mať Ľudmila učiť sa slovenským knihám (slovenskému písmu) podľa kňazského vzoru i naučil sa ich zmyslu dobre.

V ďalšom texte nášho prvého uvedeného prepisu nájdeme toto: „...да ащє взяшє грєчєскыя кигы и словєньскыя чташє въ нЂ собЂ со ради“ - da ašče vziaše grečeskyja knigi i sloveňskyja, čtaše v nie sobie soblazna radi - keď vzal grécke alebo slovenské knihy, čítal v nich bez chyby.

Veľmi podobný text nájdeme aj v druhom prepise, ktorý tu uvádzam: „...да ащє и възмяшє и грЂчєския книги и словєньския прочиташє явънЂ бєзъ блазна„ - da ašče i vzmiaše i griečeskija knigi i sloveňskija pročitaše javnie bez blazna - keď vzal grécke alebo slovenské knihy, prečítal ich zjavne bez chyby.

Niektorí historici nesprávne tvrdia, že Václav sa učil slovenskú reč. Išlo však iba o slovenské písmo, ktoré sa musel naučiť, ak chcel čítať slovenské knihy, slovenská reč bola jeho materinská reč, ktorú ovládal dokonale od narodenia.

Prečo sa teda musel naučiť vládca Čiech a zbytku starej Moravy slovenské písmo? Václavova stará matka, Ľudmila, bola spolu so svojim mužom Bořivojom pokrstená Metodom, bola to veľmi vzdelaná žena a chcela, aby aj jej vnuk Václav podobne ako ona a Bořivoj zveľaďovali slovenskú bohoslužbu a slovenské písomníctvo. V tomto duchu Václava vychovávala. A slovenských cirkevných ale i necirkevných kníh bolo v 10. storočí v Čechách veľa. Navyše slovenské knihy podobne, ako latinské, mali veľkú kultúrnu hodnotu, obsahovali množstvo dôležitých údajov a informácii, ku ktorým sa dostal len ten, kto slovenské písmo ovládal. Bolo preto dôležité ovládať slovenské, latinské, prípadne aj grécke písmo zároveň, pretože taký jedinec stúpol v spoločnosti veľmi na hodnote. Málokto totiž vtedy vedel písať a málokto ovládal viacero jazykov, bolo to privilégium predovšetkým duchovenstva a predstaviteľov najvyšších spoločenských vrstiev. Václav sa samozrejme neučil slovenskú reč, bola to jeho materinská reč, pretože vtedy sa v Čechách a na Morave hovorilo po slovensky. Pripomeňme si, že slovenčina bola vtedy ešte univerzálnym jazykom všetkých Slovenov v Európe. Potvrdzujú to všetky historické dokumenty i udalosti tohoto obdobia.

Ak sa pozrieme do slovníka súčasných iných slovanských národov, zistíme, ako oni nazývajú vo svojej reči svojich dávnych predkov. Tak napríklad Chorváti a Srbi ich nazývajú „Sloven“ a „Slaven“. Termín „Slovan“ nepoznajú.

Bulhari a Rusi dnes všade vo svojich historických prácach, a je ich na tisíce, nazývajú našich slovenských predkov iba autenticky, napríklad po bulharsky: "Kliment, episkop slovenski" a po rusky "Kliment, episkop slovenskij". Teda výrazy ako Kliment slovanský alebo Kliment slovienský nepoužívajú, ale držia sa historickej reality.

Prečo sa teda u nás a v Čechách používajú výrazy ako "slovanská reč, Kliment slovanský, slovanský Devín, slovanské knieža", ktoré nezodpovedajú pôvodnej historickej realite ? V kronike Přibíka zvaného Pulkava“ zo 14. storočia, ktorá bola napísaná najprv po latinsky, potom po staročesky, nájdeme v latinskej verzii výrazy „Slowanorum“ a „lingua slovanica“. Používanie výrazov „Slovania a slovanský jazyk" má teda svoj pôvod v Čechách. V staročeštine napísaný „Život svatých Crha a Strachoty“ z roku 1495 sa uvádzajú výrazy „slovanský jazyk, slovanská reč“ a objavuje sa tu tiež výraz „Slováky“: „Svatý Crha a Strachota, bratřie vlastní z Alexandřie řecské jazyku slovanského, za času Michala ciesaře, když z daru božieho některé vlasti jako Charvaty a Slováky na vieru křesťanskú obrátili...“

Približne do 14.-15. storočia boli tvary "Slovan, slovanský" neznáme, ale odvtedy začali Česi Slovenov a všetko dovtedy slovenské nazývať "Slovanmi a slovanským" a z toho vznikli "Slováky". Od nich sme to prebrali pre mužskú časť nášho národa ako "Slovák, Slováci".

Je však zaujímavé, že pri všetkom tom rozsiahlom polemizovaní o tom, ako a kedy vznikol názov Slovák sa takmer úplne zabúda na ženskú časť našej slovenskej populácie, pri ktorej sa s pôvodným pomenovaním nášho národa nehýbalo a v našej reči pretrvalo až do súčasnosti. Naše ženy si ponechali pôvodný autentický názov - "Slovenky" od tvaru sloven-, hoci Čechmi boli tiež premenované na "Slováčky" ako v prípade mužskej časti nášho národa. Teda ak to zhrnieme tvary "Slovák, Slováčka, Slováky, Slováčky" vznikli v Čechách od slova "Slovan", ktorému predchádzal tvar Sloven. Do slovenčiny sa však z týchto českých tvarov prebralo iba pomenovanie mužskej časti nášho národa: "Slovák, Slováky(ci)". Naše ženy nevoláme "Slováčky", ale "Slovenky". Teda naše ženy si ponechali až dodnes svoj prapôvodný názov a sú práve tým dôkazom toho, že tu boli od nepamäti spolu so svojimi mužmi až doteraz a nespadli sem z neba až niekedy v 15. storočí.

Na Slovensku mnohí vzdelaní Slováci používali však ešte v 18. storočí pôvodné správne termíny, teda slovenská zem, slovenský jazyk. Vidíme to napríklad z rozsiahlych prác kamandulských mníchov z 18. storočia, ktorí preložili celú Bibliu do slovenčiny a napísali ešte objemný slovenský prekladový slovník.

Veľavravný je napríklad úryvok z Biblie, ktorý v latinskej verzii od Vulgáty z roku 1737 znie takto:

"Ita ut ab Jerusalem per circuitum usque ad Illiricum replevetim Evangelium Christi",

v českej svätováclavskej Biblii, ktorá bola preložená z uvedenej latinskej verzie do češtiny niekedy po roku 1737 je tento úryvok preložený takto:

"tak že sem od Jeruzaléma wůkol až k Slowanské zemi naplnil Ewangelium Krystowým"

v slovenskej kamandulskej Biblii, ktorá bola preložená tiež z tejto latinskej verzie do slovenčiny v rokoch 1756 - 1760 je tento úryvok preložený takto:

"tak že sem od Jeruzaléma okolične až do Slowénskéj zemi naplnil Evanjelium Krysta Pána"

Illiricum českí prekladatelia Biblie nazvali slovanskou zemou a slovenskí prekladatelia približne v tom istom období nazvali toto územie slovenskou zemou. Z toho jasne vidíme, že slovenským prekladateľom sa ešte v 18. storočí nepozdával termín "slovanská zem" a píšu ho správne tak, ako sa vždy v prastarých rukopisoch uvádzal teda "slovenská zem". V slovenskom prekladovom slovníku potom priamo prekladajú zemepisný názov "Illiricum" ako "slowénska a chorwátská zem, krajina" a "Illiricus" ako "slowénsky, chorwátsky".

Mnohí Slováci však ešte v 18. storočí tieto termíny zapisovali pôvodnými názvami, ale české zvraty "slovanské a Slovania" pomaly prenikali aj na Slovensko a dnes je každému Slovákovi neprirodzené nazývať naprklad Chorvátov, Rusov či Čechov Slovenmi a zaraďovať ich medzi "slovenské národy".
Historicky správnejšie je však uvádzať pôvodné výrazy a tam, kde bude treba odlíšiť rozdielnosť vekov medzi starým slovenským a súčasným slovenským, treba uvádzať výraz „staroslovenský“ alebo „stará slovenčina“. Musí nám byť pritom jasné, že tieto slová nemôžeme vždy vzťahovať iba na udalosti týkajúce sa histórie predchodcov dnešných Slovákov či Slovincov, pretože v 1. tisícročí bolo slovenské napríklad aj Bulharsko, Macedónia, Chorvátsko, Kijevská Rus, či Čechy. A všade sa hovorilo rovnakým jazykom - starou slovenčinou. Existovali síce nárečové rozdiely u Slovenov žijúcich na rôznych miestach Európy tak, ako existujú aj dnes v každom jazyku, ale tieto rozdiely boli hádam menšie, aké sú napríklad na súčasnom malom Slovensku (porovnajme napríklad dialekt Východniarov so Záhorákmi). Sloveni však všade svoju reč a svoju zem nazývali slovenskou, svoje písmo vymyslené Cyrilom nazývali slovenským a minimálne do 14. storočia sa ani v Čechách nepoužíval výraz slovanský, a seba nikto nenazýval „Slovanom“.

Uvedomujem si, že názvy „Slovan, slovanský“ sú u nás už veľmi zaužívané, a nebude všade možné presadiť pôvodné názvy. Tam, kde to však ide, budem tieto autentické historické názvy používať.
iný pohľad
Vloženo Pátek, 21 Červen 2013 od martinn1983
tak napríklad tam kde vy vidíte len Moravanov(obyveteľov dnešnej Českej rep.) vidí napriklad Srb-len svojich Srbov,tu odporúčam sledovať p.Deretiča a jeho teórie sú viac než zaujímavé,nepapagájuje ustavične to isté ako jeho súčastníci alebo predchodcovia ,len v kratkosti zhrniem jedno jeho video :

Deretiča.Začína takpovediac od Adama. Opiera s aj o Bibliu.Podľa Deretiča a už aj veľa zahraničných autorov 1 SEDLIACKA CIVILIZÁCIA VZNIKLA NA DUNAJI !

Biblia hovorí o troch tokoch riek Raja : FISON ( Pison-DUNAJ (POSZON-maďarská Bratislava je čosi podobné..)
-NÍL
TIGRIS A EUFRAT
Dunaj je však najstaršie miesto zrodu (v tomto sa nápadne podobá na niektoré maďarské šialenosti-možno sú v nich zrnká pravdy..)

Na Dunaji vznikalo prvé písmo, spracovanie kovov, sedliactvo. Hovorí o nezmyselnopsti delenia histórie na doby podľa spracovania kovov- doba bronzová, železná...atď.Ako môžeme seriózne hovoriť o globálne platiacich časových úsekoch vývoja ľudstva
, ak spracovanie bronzu bolo v malej ázii v r. 2000 pnl. a vo veľkej Británii 500 pnl. ? A zrazu sa objavý OTZI v Alpách s bronzovou sekerkou a je datovaná do 5000 pnl. Historici zažili šok! Čo s tým ? Veď doteraz učili , že poznanie spracovania bronzu prišlo z Ázie !

A v z podunajska máme už datovania bronzových predmetov z 6000pnl !!!

Kedy bol odliv PANÓNSKEHO MORA ? (Panónske more je moja obľúbená šialenosť !) Deretič hovorí o Panónskom mori , ako o samozrejmosti .Kladie si otázku či náhodou náš-slovenský letopočet 7513 rokov /aktuálne pri prednáške/ nie je počítaný práve od tohoto momentu ..? Väčšinou sa letopočty viažu k niečomu významnému. Toto by bola taká situácia! (Rusi majú vlastnú romantickejšiu verziu- vraj datovanie je od veľkej porážky žltého plemena po ukrutných a dlhých vojnách dodnes uctievaným a zobrazovaným -simbolickým zabitím draka sv. Jurajom na koni)

Nálezisko a písmo z Lepenského Viru- 5500 pnl. Starčevo 4500pnl.Najstaršie nálezy hrnčiarstva-PODUNAJSKO-nálezy keramiky sú veľkou zbraňou v rukách histórie a archeológie.

Najstaršie nálezy bohyne SERBONY z PODUNAJSKA 3000pnl.-je to personifikovaná rodiaca zem- plodnosť-VENUŠA-teda pravdepodobne všetky “matky rodu” z mladšej doby kamennej sú vlastne SERBONY ? (moja poznámka)

Serbona je charakterizovaná simbolomm malého mesiaca (polmesiac)Serbona sa mení na ARTEMIS v Grécku- bol jej postavený chrám v Efeze v ríme sa mení na DIANU-a potom bez mena.Deretič stavia na fakte , že od počiatku ide o SLOVÄNOV s VINČIANSKOYM PÍSMOM !

Srbom sa podarilo zorganizovať na tomto základe v Novom sade simpózium profi historikov, kde všetkých šokoval američan SHAWN VENA , ktorého doktorantská práca z histórie bolo “Vinčianske písmo” - otvorene všetkým v prednáške povedal-VINČIANSKE PÍSMO JE NAJSTARŠIE PÍSMO NA SVETE ! KEĎŽE SA NAŠLO NA 74 ARCHEOLOGICKÝCH LOKALITÁCH V PODUNAJÍ- NA ÚZEMÍ SRBSKA - JE TO PÍSMO SLOVÄNSKÝCH SRBOV!
Z VINČIANSKEHO PÍSMA SA VYVÝJALI OSTATNÉ ABECEDY SVETA ! DODENS SA ZACHOVALO 22 SLOV EXISTUJÚCICH V SRBSKOM JAZYKU- TEDA - BOLA TO SRBČINA !!!!

A stále je to vraj v zhode s Bibliou.Tá tvrdí že 2 písmo na svete bolo na Níle, a 3 na Tigr.Eufrate.

Poukazuje na to , že Eu kultúra sa snaží opierať o Grécko , ako zdroj kultúrnosti. Sami grécky filozofi, ale odkazujú- prevzali sme písmo od Feničanov. Je to však na 100% historický klam- len aby nemuseli priznať, že všetku kultúru mali od miestnych “PELASGOV” .( O nich neskôr samostatne)
Feničania neboli národ-kultúra- boli to námorní obchodníci.

Ukazuje príklad písmena Č, C, Ž. z Vinči -ktoré boli aj číslovkami- 30-60-90 /ak som to dobre počul/ kde napr. Hebrejčina - keďže nie je schopná mäkkej výslovnosti požíva na všetky tieto číslovky C- CADE a kvôli rozlíšniu ic označuje ako “ prvé CADE,stredné CADE a posledné CADE.

Hovorí aj o fakte z VELESOVEJ KNIHY- hoci vie , že je spochybňovaná- ale je tam veľa užitočných info. - kniha boha VOLOSA- VOLA- čiže pastierov- Slovänov- hovorí o 7 riečí - starom centre Slovänov.

Konečne sme sa dostali aj my do úvahy, pretože reč je podľa Deretiča o

-DRAVA
SAVA
DRINA
MORAVA
DUNAJ
TISA
STAMIŠ

Podunajská civilizácia. Podľa Gordona Childa sa odtiaľto osídľovali na sever územia dnešného Holandska, Belgie, na východ k Dnestru a na juh . cez Balkán do malej Ázie. mimochodom- spomína , že názov pre priestor , ktorý obývajú Srby- Balkán - je novodobým konštruktom.

Pôodne to bol HELM. HELMSKÝ POLOOSTROV. Gréci ho volali ZIGOS, Turci Mines DAG...Západ vymyslel BALKÁN.

záznam o mene SRB je starý v tomto priestore 2000pnl .! Hesius v Lexikóne z Alexandrie - 1st.nl. spomína meno SERBONA.
ARKÁDIA SERBONA - je antické mesto s chrámom Serbony
v Starom Grécku je minimálne 10 mist s menom SERB.. ( napr. LIVÁDIA, TESÁLIA, KORINT, EPIR...)

Ak by sa “riadne” čítal Herodotos - tak by sa mnohým oči otvorili. Hovorí konkrétne o histórii grékov , že “ GRÉCI PRIŠLI K PELASGOM , AKO HOSTIA.NAMNOŽILI SA A POSTUPNE ODDELILI.”
Od Herodota pochádz aj veta : “ Veneti- Ilíri- je ten istý národ .”-500pnl.

Filozof DIODoR -píše “Pelazgijsky”. Už Grnevič jednoznačne určuje že PELASGOVIA- sú SRBY ! Herodot tak isto hovorí, že more pod Sinajom sa volá SRBSKÉ MORE .

Latinčina obsahuje 2000 slovanských výrazov. OBLAKUS VULCINIANUS - očividne slovan bol veliteľ Rímskych jazdcov.

Tých , ktorých Gréci volali KELTI- volali Rimania - GALI=GETI.Podľa Deretiča to boli Slovänská bojová-vodcovská kasta.Zo 120 mien dokázateľne keltských sa 96 dodnes nachádza v Srbsku ! Všetko ostatné je mitológia a zavádzanie.Napr. Bizantínsky cisár “JUSTINIÁN” mal za ženu LJUBILKU, jeho dedo bol ISTOKOS a otec SAVATIJ...

Zaujímavé je ako vraj Tacitus opisuje národy v hĺbke germánie. Elita- vládci sú vraj na neuveriteľnej úrovni- ako kultúrnej ale aj vojenskej- zato však veľká časť domorodcov je na neuveriteľne nízkom stupni - až ľudožrúti ! - Niečo podobné hovorí aj o Írsku.

To ma celkom zaujalo ! Deretič to hovorí v súvislosti otázky - či v EU neboli aj iné národy - okrem Slovänov. Hovorí, že samozrejme áno. Boli to však lovecké kmene na veľmi nízkej úrovni naozaj doby kamennej- niečo , ako dnešný Laponci a pod- s ktorých neskôr vyrástli naši dnešný DOJČE a FRANTÍCI.... Sloväni preberali okamžite v teritóriu týchto kmeňov vodcovskú úlohu- to je tá KELTSKÁ a neskôr GERMÁNSKA ríša.

Je fakt, že takýto pohľad na vec by mohol odpovedať na otázku- ako preboha stotožniť krvilačných Keltov a surových GERMÁNOV a VIKONGOV s nami.Tam , kde nášu elitu postupne pokrížili a prerástli počtom (cigáni) sa dostali k moci kríženci s divokými chúťkami...

http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=aaUwHNLC4q0